Plesne v obytnom priestore

 S problematikou výskytu plesní v stavbách (aj novopostavených) sa stretávame oveľa častejšie, ako to bolo v minulosti. Zvýšený výskyt signalizuje, že niečo vo vnútornej klíme našich domovov či konštrukčnej skladbe stavieb, atď...nie je v poriadku!                           

  Čo sú plesne Plesne – mikroskopické huby (mikromycety) sú jedno- alebo viacbunkové organizmy, eukaryotické, heterotrofné. Na výživu sú nenáročné, sú schopné rásť v prostredí s minimálnym obsahom organického uhlíka, dusíka a anorganických solí. Podmienky vzniku a rastu plesní sú zvýšená vlhkosť podkladu a vzduchu, teplota podkladu a vzduchu od +5 do +50 °C, nedostatočné vetranie, slabé, prípadne žiadne slnečné žiarenie, pH podkladu od stupňa 3 do 10. Plesne patria medzi parazity, živiny získavajú z rôznych neživých (odumretých) organických substrátov rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, a tak dokážu živiny získať aj zo stavebných materiálov. Väčšina mikromycét – plesní má stielku (koreňový systém) z vlákien – hýfov, ktoré sa vetvia, vzájomne spletajú, a vytvárajú tak podhubie – mycélium. Mycélium sa delí na časť vzdušnú, ktorá plní úlohu reprodukčnú, a na časť vegetatívnu, ktorá je prilipnutá a vnorená do substrátu, v našom prípade vrchnej časti stavebnej konštrukcie, a zabezpečuje prijímanie živín. „Koreňový systém“ takto ničí konštrukcie stavby. Mikromycéty sa rozmnožujú najčastejšie spórami. Spóry sa šíria vzdušnou cestou, dýchaním vniknú do našich pľúc a pri dlhodobom pôsobení môžu zapríčiňovať zdravotné ťažkosti –najviac u detí, alergikov...

  Príčiny „epidémie“ plesní Prečo je rozmnoženie výskytu plesní dnes na takej vysokej úrovni? Sú dve príčiny. Prvou je zmena stavebných technológií. V nedávnej minulosti používané stavebné materiály ako vypálená hlina alebo drevo preukazovali priaznivejšie hodnoty, pokiaľ ide o difúziu pár a kapacitu prijatých vodných pár, než novšie stavebné materiály ako napríklad betón, polystyrén, atď. Veľké množstvá umelých prímesí v priemyselne vyrábaných omietkach, farbách sťažujú vysušovanie vlhkosti na povrchu stavebných konštrukcií. Pleseň potrebuje k životu vodu – tú má, a tak rastie. Druhou príčinou je zvýšená vlhkosť v domácnosti, spôsobovaná prevádzkou domácnosti (pranie, varenie, „dýchanie“ zelene, ale aj obyvateľov, pretože človek tiež produkuje vlhkosť...). Táto vlhkosť sa odvetráva prirodzenou difúziou cez stavebné konštrukcie, vetraním oknami... Prílišnou snahou o zvyšovanie energetickej úspornosti stavieb utesňovaním stavebnej konštrukcie (výmena okien + zateplenie) obmedzujeme prirodzené správanie sa stavby znížením prirodzenej difúzie vodných pár z interiéru. Následok je zvyšovanie relatívnej vlhkosti obytného priestoru s optimálnymi teplotami pre rast plesní. Zvýšená vlhkosť obvykle odvetraná difúziou (difúzia v zateplenej konštrukcii prebieha oveľa pomalšie ako v prípade „normálnej“ konštrukcie) sa potom na miestach tepelných mostov v stavebnej konštrukcii (stavebný detail je navrhnutý alebo realizovaný v zlej tepelno-technickej odolnosti ) premení na vodu a plesne potrebujú vodu k životu. Táto príčina teda tiež napomáha vytváraniu podmienok k rastu plesní .

 Likvidácia plesní Technológia „sanácie“ postihnutých miest sa musí chápať ako systém správne vykonaných stavebných zásahov, ktoré odstránia príčinu (zvýšenú vlhkosť, kondenzácia) a následne aj dôsledok vo forme odstránenia plesní s následnou obnovou povrchovej úpravy, ktorá bola postihnutá. Ako prvé sa musíme zaoberať reguláciou vnútornej vlhkosti, ktorú musíme zmerať (vlhkomer) a za pomoci technického zariadenia - odvlhčovačov regulovať na optimum 50 % relatívnej vlhkosti a vyriešiť aj prúdenie vzduchu v okolí postihnutých miest. Napr.. odsunutím skrine či čela postele...

 Plesne sa väčšinou usadzujú v spodných rohoch miestností, v rohoch pri oknách, za nábytkom. Hľadáme teda, prečo nie sú tieto časti prirodzene vysušované (zlé prúdenie vzduchu) alebo či nám nezateká dažďová voda popri okne, vonkajších parapetoch z plechu či zvislom a vodorovnom utesnení okenného rámu a steny...Musíme posúdiť aj tepelnotechnickú kvalitu konštrukcie. Zložitejšia situácia je v pivničných priestoroch, lebo tu nevidíme, v akom stave je hydro-izolácia. V tomto prípade pomôže skúsený stavbár. Keď vyhodnotíme stavebné príčiny – musíme ich odstrániť .Potom nasleduje odstránenie existujúcich plesní. Prvoradé je mechanické odstránenie viditeľne kontaminovaných častí povrchov malieb, tapiet, obkladov, ale aj omietok až po podklad. Práce robíme vždy za mokra! Zabránime tým „transportu spór“ do ďalších častí miestnosti. Odstraňovanie plesní robíme s rezervou minimálne 20 – 30 cm po celom okolí zaplesnenej plochy. Kontaminovanú plochu viacnásobne umývajte – stierajte tkaninou namočenou do dezinfekčného prostriedku (na ruky si dajte ochranné rukavice a prečítajte si návod výrobcu prostriedku na použitie) až do zotretia všetkých vrstiev farieb, náterov „ po rastlý stav“ omietky. Ak je plieseň hlboko v omietkach, tak je možné omietky opatrne za mokra oškrabať špachtľou a okamžite ich odstrániť z miestnosti. Priestor sa nesmie vysávať – vysávač spóry nezachytí. Tento postup sa používa pri malom poškodení, ak je však poškodenie plesňami veľkého rozsahu, osvedčuje sa totálne odstránenie povrchových úprav stavebnej konštrukcie „za mokra“ s okamžitým odvozom „vybúraných“ omietok. Nasleduje dezinfekcia Pred chemickou dezinfekciou sa osvedčilo opálenie očisteného podkladu propánbutánovým horákom tak, aby povrchová teplota podkladu bola min. 80 °C. Zničíme takto mycélium – podhubie, ktoré je rozrastené v stavebnej konštrukcii. Pozor na horľavé materiály v okolí ošetrovanej plochy! Malé plochy možno prehriať a vysušiť infražiaričmi. Náročné na sanáciu sú plesne v kúpeľniach, zachytené v škárovacích materiáloch obkladov a silikónových tesneniach medzi vaňou a obkladom. Pivničné priestory podľa rozsahu poškodenia hydroizolácií tiež vyžadujú veľký rozsah prác, niekedy až úplné odstránenie omietok, chemickú injektáž a až potom použitie nových sanačných omietok s protiplesňovou prísadou. Na dezinfekciu sa používajú chemické prostriedky (vodné roztoky schopné hĺbkovej infiltrácie – penetrácie), nap.

  Biozor Pento, Henkel protiplesňový sprej, Savo proti plesniam. Stachema – Fungispray je vhodný do kúpeľní proti plesniam na silikónových tesneniach, Fungispray Super je bezchlórový prípravok na omietky, Biostat Asanex od fy Ansil má dvojitý účinok – dezinfikujúci a bieliaci účinok. Fixinelu si určite dokážete kúpiť aj v drogériách. Vymenovali sme len niekoľko náhodilo vybratých výrobkov. Je ich veľa, treba sa oboznámiť s účelom použitia a až potom kupovať. Platí však veľmi dôležité pravidlo, že použitý prípravok nesmie pri schnutí vytvárať film, resp. znižovať difúziu vodných pár cez stenu. Existuje ešte jeden veľmi zvláštny postup odstránenia plesní, a tým je tzv. Múdra huba –prípravok Bio Repel (www.zdravaapatyka.cz/shop). Prípravok vraj ( na Slovensku ešte nie sú o overovaní jeho účinnosti žiadne dokumenty či referencie) dokáže zničiť existujúce plesne aj s koreňovým systémom, lebo ich „požiera“ – potrebuje ich k svojmu rastu. Prípravok údajne vlastní aj overovacie protokoly Státního zdravotního ústavu Praha. Po dezinfekcii nasleduje obnova povrchovej úpravy. Aj pre ňu existujú maliarske nátery, ktoré už obsahujú protiplesňové prípravky, alebo sa do zamiešaných odtieňov farieb pridajú prípravky nap. Nansulate home protect či Fungisan Super alebo Biozor Normal či Špecial od firmy PAM. Zas sme vymenovali náhodilo , náterov aj výrobcov je dostatok, pomôže internet alebo skúsený maliar natierač. Popisovaná technológia odstránenia plesní má jednu veľmi dôležitú podmienku – po odstránení a oprave poškodených omietok musíme vnútornú vlhkosť priestorov udržať na optimálnych hodnotách – max. 50 % vlhkosti a 20 °C. Samozrejme, do konštrukcie nám nesmie zatekať zrážková voda, ináč nám plesne znova „narastú“.