Stavebná biológia – predpoklad  zdravého bývania!

 Stavebná biológia je novo sa formujúci širokospektrálny odbor, ktorý odpovedá na otázku, čo zaujíma prakticky každého - ako si postaviť a zabezpečiť zdravé bývanie?! Kto také bývanie nemá a na vlastnej koži zažil, aké s tým môžu súvisieť problémy, určite každému vrelo odporučí nepodceňovať zdravé bývanie.

Kvalitou obytného prostredia sa zaoberá každý záujemca ako aj vlastník domu či bytu. Deje sa tak v dvoch základných úrovniach.

Prvou rovinou záujmu, ktorá je viditeľná, je práca architektonického a dizajnérskeho stvárnenia nášho obydlia. Tá druhá je síce neviditeľná, ale oveľa dôležitejšia. Je ňou zdravotné hľadisko.

Asi neexistuje žiaden človek, ktorý by popieral fakt priamej súvislosti medzi kvalitou bývania a jeho dopadom na naše zdravie. Všetci asi poznáme rozprávku, ako mladý drevorubač „zázračne“ vyliečil stále chorú princeznú, alebo múdrosť ľudového porekadla, ktoré hovorí, že tam, kde nechodí slnko, chodí lekár. Ľudové porekadlo má vo svojom obsahu veľa racionálneho. Existujúce lekárske štúdie potvrdzujú fakt, že zdravé bývanie je neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti o dobrý zdravotný stav človeka.

Bývajme teda zdravo, lebo kvalitné, teda aj zdravé bývanie má blahodarný vplyv na telo i dušu. Tento fakt je nespochybniteľný, otázka je, čo všetko a ako ovplyvňuje kvalitu bývania.

Odpovede na tieto neľahké otázky hľadá práve vedný odbor nazývajúci sa stavebná biológia.

Stavebná biológia (po nemecky Baubiologie) je dynamicky sa rozvíjajúci vedný odbor, ktorý sa k nám dostáva z Nemecka, kde je už na veľmi vysokej úrovni, keďže spoločenská objednávka, t.j. záujem obyvateľstva o túto problematiku, je veľmi vysoká.

Stavebná biológia sa zaoberá rušivými vplyvmi obytného prostredia na človeka. Skúma vplyv stavebných procesov na človeka a pokúša sa riešiť problémy, ktoré môžu spôsobovať napr. neidentifikovateľný „zlý“ pocit v niektorej miestnosti stavby, alebo nevysvetliteľnú nespavosť či celkový pocit vyčerpanosti, ktorý zmizne pri zmene miesta pobytu, atď.

Cieľom stavebnej biológie je identifikovať príčiny a vyhnúť sa čo najviac týmto rušivým vplyvom. V prípade, že tieto nežiaduce vplyvy nie je možné celkom vylúčiť, treba ich  aspoň obmedziť na únosné minimum.

 Slovensko a stavebná biológia

Aj na Slovensku existuje niekoľko združení (Artur, Zelená architektúra), ktoré sa zaoberajú problematikou stavebnej biológie. Samotný legislatívny rámec však zatiaľ neexistuje.

Aby sme však boli objektívni, musíme konštatovať, že aj naše niektoré zákony definujú určité povinnosti, ktoré riešia základný rámec zdravotnej bezpečnosti stavieb. Takou je napr. Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu. V jej druhej časti odst.1 sú definované základné požiadavky na stavbu, kde sa okrem iného uvádza:

„Stavebné konštrukcie a stavebné prvky sa musia navrhnúť a zhotoviť tak, aby vyhovovali požadovanému účelu a odolali každému zaťaženiu a vplyvu, ktoré sa môžu bežne a predvídateľne vyskytovať pri uskutočňovaní a užívaní stavby, ako aj škodlivému pôsobeniu prostredia, atmosférickému a chemickému vplyvu, korózii, žiareniu, otrasu a bludnému prúdu z jednosmernej elektrickej trakcie.“

Z citácie je zrejmé, že v procese návrhu, výstavby, ale aj užívania stavieb sa musia rešpektovať a riešiť „známe“ vplyvy, ktoré ovplyvňujú kvalitu hygieny, ochrany zdravia... konkrétneho obytného či pracovného prostredia. Tento proces sa riadi veľkým množstvom zákonov – napr. Stavebný zákon, Zákon 272/1994 Z. z. O ochrane zdravia ľudí... či množstvo STN, podľa ktorých sa stavby projektujú či stavajú. Hoci sú tieto legislatívne normy v určitej symbióze, nedokážu komplexne pokryť naznačovaný problém hľadania a tvorby zdravého bývania.

Dobré je, že spoločenská objednávka vyriešiť fungujúci koncept zdravého domu, je už aj na Slovensku vysoká. Musíme si však byť vedomí, že ide o veľmi širokú, navzájom previazanú problematiku viacerých odborov, a tak sa ich formujúci sa vedný odbor stavebnej biológie snaží skĺbiť do logického a funkčného celku. Nevýhodou tohto procesu je, že sa uskutočňuje väčšinou v občianskych združeniach bez priameho dopadu na legislatívny proces.

Príklad z Nemecka

Nemecko predstavuje v Európskej únii silného, pokrokovým myšlienkam otvoreného partnera, a tak aj v oblasti stavebnej biológie je na poprednom, ak nie prvom mieste pomyselného rebríčka v riešení problematiky zdravého bývania. Je pravda, že aj v Nemecku sa tento proces odštartoval a aj prebieha v rovine občianskych združení. Ich spoločenské postavenie má však podstatne väčšiu váhu a vlády sa ich návrhmi seriózne zaoberajú. Deje sa tak v zmysle definície, ktorá stavebnú biológiu charakterizuje ako učenie o celkových, všestranných vzťahoch medzi človekom a ním obývaným životným  prostredím. Dom, resp. byt sa v tomto kontexte vníma jako stavebný organizmus, ako „tretia koža“ človeka.

V tomto zmysle vyvíja svoju činnosť aj nemecký Inštitút pre stavebnú biológiu a ekológiu, ktorý je autoritou v danej oblasti (www.baubiologie.de). Sformuloval 25 tém o výstavbe ľudských obydlí, vyriešením ktorých (správnym projektovaním aj výstavbou) má stavebník reálny predpoklad, že dokáže postaviť dom spĺňajúci požiadavky na zdravé bývanie veľmi priaznivé životnému prostrediu.

Prvý okruh tém sa týka urbanizácie ľudských obytných sídiel.

Sú to tieto témy:

1.) Prirodzený decentralizovaný spôsob výstavby na sídliskách obklopených zeleňou.

2.) Výstavba domov a osídlenia, ktorá rešpektuje individuálny prístup a spojenie s prírodou. 3.) Rešpektovanie špecifík prirodzených sociálnych štruktúr územia.

4.) Nepoškodzovanie životného prostredia výstavbou.

Druhý okruh sa týka výberu a hodnoteniu pozemku.

1.) Stavebný pozemok bez prírodných a umelých anomálií.

2.) Umiestnenie obytných domov mimo zdroja emisií a hluku.

3.) Ochrana proti hluku a vibráciám s ohľadom na potreby človeka.

4.) Zachovanie prirodzených elektromagnetických a radiačných polí.

5.) Obmedzenie umelých elektromagnetických polí – elektrosmog.

Tretí okruh rieši požiadavky na rešpektovanie zásad ergonometrie.

1.) Využitie znalostí z oblasti fyziológie a ergonómie pri tvorbe interiéru a jeho zariadenia.

2.) Zohľadnenie harmonických rozmerov, proporcií a foriem.

Štvrtý okruh rieši materiálové inžinierstvo stavebníctva.

1.) Použitie prírodných a ekologických stavebných materiálov.

2.) Použitie stavebných materiálov s nízkou rádioaktivitou žiarenia.

3.) Výber stavebných materiálov prednostne z miestnych zdrojov (znížia sa tak emisie z dopravy), nepodporovanie ťažby nedostatkových a rizikových surovín.

Piaty okruh rieši kvalitu vnútorného prostredia stavieb.

1.) Prirodzené denné a umelé osvetlenie, farby zodpovedajúce prírodným podmienkam.

2.) Obmedzená a rýchlo sa znižujúca vlhkosť v novostavbách.

3.) Prirodzená regulácia vlhkosti vzduchu v miestnosti pomocou materiálov vyrovnávajúcich vlhkosť.

4.) Dobrá kvalita vzduchu vďaka jeho prirodzenej výmene.

5.) Neutrálna alebo príjemná vôňa bez vylučovania toxických látok.

6.) Maximálne obmedzenie plesní, baktérií, prachu a alergénov.

Riešením otázok šiesteho okruhu postavíte energeticky úsporný dom.

1.) Minimalizácia spotreby energie pri maximálnom využívaní energií z obnoviteľných zdrojov.

2.) Vyvážený pomer medzi tepelnou izoláciou a akumuláciou.

3.) Optimálna teplota vzduchu a povrchu stien v miestnosti.

4.) Sálavé teplo pre vykurovanie.

Siedmy okruh rieši problematiku pitnej vody a nakladania s odpadovými vodami.

1.) Kvalita používanej pitnej vody a zodpovedné nakladanie s odpadovými vodami.

 Ak sa na tieto okruhy pozrieme s určitou dávkou nadhľadu, musíme priznať, že ide vlastne o „filozofiu“ zdravého bývania, ktorá sprevádza človeka od doby jeho existencie. „Dnes“ sú poznatky o stavebných materiáloch rozsiahle, treba ich však „poskladať“ do fungujúceho celku a práve toto si kladie ako cieľ stavebná biológia.